Klub slovenských turistov a lyžiarov - Klub slovenských turistov

Klub slovenských turistov a lyžiarov

Udalosti po mníchovskom diktáte a vnútropolitická situácia v ČSR na jeseň 1938 mali vplyv aj na život turistickej organizácie. Na základe Žilinskej dohody zo 6. 10. 1938 bola menovaná slovenská autonómna vláda, ktorá sa

usilovala autoritatívne monopolizovať nielen politické, ale aj telovýchovné dianie.

Viaceré spolky zanikli, iné sa zlúčili a pripravili na samostatné pôsobenie v rámci Slovenska. V tejto situácii sa v dňoch 5.-6. 11. 1938 v L. Sv. Mikuláši stretli zástupcovia slovenských žúp KČST, Sväzu lyžiarov RČS, spolku horolezcov JAMES a záchrannej služby. Na tomto zhromaždení schválili vznik prípraveného výboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov / KSTL / s ústredím v L. Sv. Mikuláši, kde mal KČST vlastný turistický dom. Zhromaždenie o.i. poverilo prípravný výbor na čele s predsedom JUDr. Andrejom Pitoňákom, advokátom z Kežmarku, aby v zmysle vládneho nariadenia z 28. 10. 1938 prevzalo majetok ústredia KČST a Sväzu lyžiarov RČS na území Slovenska.

Delegácia ústredia KČST, predseda ÚV KČST JUDr. Pavel Pásek a jednateľ František Buger, potvrdila na rokovaní, že ústredie KČST už pred vydaním vládneho nariadenia, ktorým sa upravili majetkové pomery na Slovensku sa uznieslo, že všetok majetok, ktorý doteraz malo, alebo spravovalo na Slovensku, odovzdáva tvoriacemu sa slovenskému spolku / Vysoké Tatry, r. VIII, č. 21/1938, s. 2 a č. 22 / 1938, s. 1/. Išlo napr. o Holubyho chatu, Štefánikovu chatu na Ďumbieri, chatu pod Chabencom, Chatu na Veľkom Boku, ubytovňu pri žel. stanici v L. Sv. Mikuláši, chatu Kamzík vo V. Tatrách, starú chatu na Kláštorisku, dom v Jasove, chatu v Zadielskej doline, chatu pri Domici, Chatu pod Rysmi a viaceré ďalšie centrálne budované alebo prenajaté objekty.

Jednomyseľné vyhlásenie ÚV KČST zo stredy 12. 10. 1938 o dobrovoľnom odovzdaní majetku KČST na Slovensku novej organizácii vychádzalo z jeho spontánnej podpory osamostatnenia slovenskej turistiky, pričom sa predpokladalo vzájomné poskytovanie turistických výhod / Vysoké Tatry, r. IX, č. 1/1939, s. 1/. Účastníci zhromaždenia sa vyslovili za spoluprácu s predpokladaným novým spolkom Klub českých turistu a lyžařu a prejavili záujem o utvorenie spoločného Sväzu turistov a lyžiarov Republiky Česko-Slovenskej. Telovýchovné organizácie na Slovensku boli rozpustené nariadením č. 70 z 5. 12. 1938. Svoj majetok museli odovzdať.

Na nedeľu 15. januára 1939 o 14. h bolo zvolané ustanovujúce valné zhromaždenie KSTL do dvorany okresného /býv. župného/ domu v L. Sv. Mikuláši na nám. Slobody č. 1. Správu o tom priniesol dvojtýždenník KSTL Vysoké Tatry. Za účasti hostí/ zástupcov ministerstva hospo- dárstva, mesta, ÚV KČST, krajinského úradu a Karpathenvereinu/ prijali delegáti po malých úpravách návrhy stanov KSTL a stanov jeho odborov. Čestným predsedom na jeden rok sa stal Miloš Janoška, predsedom JUDr. Andrej Pitoňák, Ďalej boli zvolení štyria podpredsedovia, šesť náčelníkov /turistiky, lyžiarstva, horolezectva, vodáctva, fotoamatérov a záchrannej služby/, šesť členov ÚV KSTL, revízori účtov a náhradníci . Dovtedajší členovia KČST na Slovensku sa automaticky stali členmi KSTL, ktorí si na ustanovujúcich valných zhromaždeniach schválili stanovy odborov KSTL, po predchádzajúcich likvidačných valných zhromaždeniach odb. KČST. KSTL mal 6 zborov ustanovené v zmysle stanov KSTL na čele s náčelníkmi, podľa jednotlivých druhov turistiky alebo predmetov činnosti. Turistické župy boli zrušené a namiesto nich sa plánovalo zriadiť najmenej päť oblastí. Ústredie KSTL malo sídlo pri žel. st. v L. Sv. Mikuláši, kde okrem kancelárií bola i turistická ubytovňa/ teraz je tam súkromné pohostinstvo/.

Nový spolok sa musel hneď v začiatkoch činnosti vysporiadať so stratou odborov KSTL a majetku na území, ktoré po zániku Československa obsadilo Maďarsko a Poľsko / Chata na Jahodnej, Chata v Zádielskej doline, Chata pri Domici/. Vyskytlo sa aj neoprávnené obsadenie chaty na kysuckom Veľkom Polome poľským vojskom. Ďaľšou bolesťou bol odchod funkcionárov českej národnosti /často nedobrovoľný/.

V roku 1939 mal KSTL 68 odborov s 3.935 členmi. Zásadou bolo, že v jednom meste alebo obci mohol pôsobiť iba jeden OKSTL. V roku 1940 to už bolo 8.141 členov v 59 odboroch. Do konca roku 1947 sa počet odborov KSTL zvýšil na 93 a počet členov na 13.397. Išlo len o dospelé osoby, nakoľko KSTL nemal členstvo v kategôrii deti a mládež. Silu členskej základne možno vidieť už z tohto, že súčasný KSTL má po polstoročí približne rovnaký počet dospelých členov. Najsilnejší OKSTL pôsobil v Bratislave, v roku 1947 mal 972 členov. Na druhom mieste bol banskoštiavnický odbor, ktorý mal v rovnakom období 456 členov.

V čase vojny a SNP funkcionári a členovia významne pomáhali protifašistickému odboju. Poskytli na chatách úkryt prenasledovaným a hľadaným osobám, povstaleckým vojakom a partizánom a mnohí bojovali so zbraňou v ruke. 54 činovníkov KSTL obetovalo v boji proti fašizmu život. Ján Rašo, lyžiarsky pretekár KSTL, padol pri Troch studničkách. Ďalšieho pretekára KSTL Pavla Bilíka Nemci zajali a neskôr zastrelili na Kežmarskom hrade. Nemci odvliekli v októbri 1944 Eduarda Hrnčírika z Baťovian, nevedno kam. Ján Žuffa bol zastrelený v Demänovskej doline. Ján Bezrouk, horolezec a náčelník lyžiarskej skupiny KSTL zo Zvolena bol ako účastník SNP nájdený v masovom hrobe v Kováčovej / Výročná správa KSTL za rok 1945, s. 7 - 10 /. Bojmi alebo fašistickými vojskami bolo úplne zničených 56 turistických chát KSTL a 15 bolo poškodených , teda neporušených ostalo len niekoľko. / tamtiež, s. 15 - 16 /. Po vojne sa väčšinu z nich za finančnej pomoci štátu podarilo obnoviť.

Väčšina členstva sa hlásila, prirodzene, k turistickému zboru. Ten sa staral o vznik nových odborov, inicioval prednáškovú i vychádzkovú činnosť /vrátane celonárodného výstupu na Kriváň/, riešil spoluprácu s inými zložkami, turistické zľavy a viaceré ďalšie úlohy. Počty členov tohto zboru neboli vykazované.

Významnou zložkou KSTL bol lyžiarsky zbor, ktorý mal spočiatku 314 pretekárov v 23 odboroch. Neskôr , v roku 1946, vykazoval 816 zaregistrovaných pretekárov v lyžiarskych skupinách v 45 odboroch. Za finančnej štátnej podpory z povereníctva školstva a osvety zbor organizoval štátne cvičiteľské lyžiarske kurzy, niektorí cvičitelia získali kvalifikáciu i v zahraničí. Pretekári v behu, skokoch, v zjazde, i združenári sa zúčastňovali na celoštátnych i medzinárodných pretekoch, kde získali nejednu trofej. Na zimných olympijských hrách vo Svätom Moritzi v roku 1948 štartovali pretekári KSTL Kovalčík a Šlachta, pre zranenie necestovala vynikajúca pretekárka v alpských disciplínach Jolka Petrlová. V menšej miere sa zbor venoval i turistickému a rekreačnému lyžovaniu.

Vodácky zbor, ktorý mal takmer 900 členov, sa orientoval na stavby lodeníc, preteky na rôznej úrovni, štátne kurzy vodáckych inštruktorov i rozhodcov. Z povojnových pretekov bol známy Memoriál Ivana Hargaša. V roku 1947 sa dvaja najúspešnejší kajakári Dobrovič a Matocha kvalifikovali na Olympijské hry v roku 1948. Väčšiemu rozšíreniu vodáctva bránila najmä vysoká cena lodí, ale aj problémy s lodenicami.

Zbor tatranských horolezcov JAMES KSTL mal najprv okolo 9O členov. Do roku 1947 sa počet zvýšil na 208 výkonných a 7 čestných členov. Zameriaval sa na výcvik členov a získavanie inštruktorov horolezectva z poverenia a financovania rezortu školstva a osvety, a vyvrcholením horolezeckého diania bol tradičný horolezecký týždeň /v roku 1947 už 25. ročník/.

Jaskyniarsky zbor zabezpečoval sprístupňovanie jaskýň a ich prevádzku. Rozsiahle objavné výskumy pod vedením Jána Majku, objaviteľa Domice, priniesli nové poznatky a objavy. Koncom roku 1947 sa k zboru hlásilo 71 členov.

Záchranný zbor spolupracoval so záchrannou službou Červeného kríža, uskutočňoval záchranné akcie/v roku 1947 zasahoval v 15 vážnych a 50 ďalších prípadoch/, pripravoval horské záchranné kurzy a vytváral zázemie pre svoje aktivity. Vybavenie získala čiastočne z Červeného kríža

Fotozbor KSTL organizoval výstavky a súťaže, propagoval krásy Slovenska i činnosť KSTL Úspechom skončili fotoamatéri KSTL na viacerých súťažných výstavách v zahraničí.

Turistické značenie patrilo k záslužnej práci KSTL pre verejnosť, najmä po vojne, kedy boli značené cesty zanedbané, alebo zničené. Značkárske práce vykonávala približne polovica odborov, ktorým ústredie odosielalo potrebné farby, štetce i tabuľky.

KSTL vydával časopis Krásy Slovenska, ktorý si udržiaval vysokú úroveň, avšak najmä v povojnovom roku 1946 bojoval o zachovanie. Vďaka podpore Povereníctva priemyslu a obchodu, ONV i MNV, podnikov i jednotlivcov sa podarilo tieto problémy prekonať. V jubilejnom roku 1946 malo 25-ročný časopis predplatených 1335 osôb, 200 ks objednalo úrady v Prahe a Bratislave pre cudzinu a 600 ks bolo objednaných hromadne.

Hneď po skončení vojny, 16. mája 1945, povereník vnútra určil štvorčlennú komisiu na sprá vu a záchranu majetku KSTL. Oživiť však bolo treba aj organizačnú prácu, aktivizovať odbory, vrátiť sa k bežnej práci turistických kolektívov. 25. mája 1945 povereníctvo vnútra uznalo KSTL a jeho odbory a určilo 6 mesačnú lehotu na reorganizáciu. Preto sa 28. - 30. septembra 1945 konali na Štrbskom Plese porady zborov KSTL i valné zhromaždenie, na ktorom sa stal predsedom spolku Gustáv Nedobrý a boli schválené nové stanovy i rokovacie poriadky. Ešte v roku 1945 získal KSTL od štátnych zložiek zálohu vo výške takmer 20 miliónov korún na obnovu chát a administratívnu agendu. Bol to výsledok Pamätného spisu, ktorý adresovalo 15 organizácií v oblasti cestovného ruchu /o. i. aj KSTL/ Slovenskej národnej rade dňa 2. 8.1945. V tomto spise boli obsiahnuté koncepčné návrhy na oživenie cestovného ruchu a turistiky na Slovensku. Žiadalo sa v nich napr. primknúť KSTL k povereníctvu SNR pre priemysel a obchod, znárodniť jaskýne a prideliť KSTL majetok zaniknutých nemeckých, maďarských a ďalších turistických spolkov. Rozhodnutím povereníctva vnútra bol KSTL 1. 8. 1945 ustanovený za likvidátora majetku spolku Karpathenverein/ napr. chaty pri Zelenom plese a dnešnej Bilíkovej chaty o V. Tatrách/, ktorý bol nariadením SNR z 25. 5. 1945 rozpustený. Do konca roku 1946 dosiahli dotácie na obnovu turistických chát výšku 50 miliónov Kčs. Tie boli rozpísané nielen na centrálne projekty / ústrednú budovu, značenie, Krásy Slovenska, atď/, ale aj do 20 horstiev Slovenska, do 136 objektov / Výročná správa KSTL za rok 1946, s. 31 - 36 /. Ústredie sa presťahovalo do vlastnej budovy na Pišútovej ulici č.2 v blízkosti námestia. Pokračovalo sa vo vydávaní časopisu Krásy Slovenska /aj vďaka dotácie povereníctva priemyslu a obchodu/. Obnovilo sa vydávanie časopisu Hosť -Turista, dvojtýždenníka založeného v roku 1940 , ale aj vydávanie máp, sprievodcovských, metodických a ďalších publikácií. V roku 1947 mal KSTL vyrovnaný rozpočet vo výške 1,072.000 korún na organizačnú činnosť a 3,970.000 korún na investície.
V roku 1947 utvoril KSTL spoločne s Klubom českých turistov opäť celoštátnu organizáciu s pôvodným názvom Klub československých turistov. Jej cieľmi bolo spoločne sa starať o rozvoj turistiky, zastupovať svojich členov v medzinárodných stykoch a venovať sa i cestovnému ruchu. Ciele tohto spoločného úsilia sa však už nestihli v najbližších rokoch plnšie prejaviť. Pozoruhodnosťou je, že KČST nebol a po samostatnom viacročnom vývoji českej a slovenskej turistiky ani nemohol byť centralistickou organizáciou. Mal iba dvoch členov /KČT a KSTL/ a v jeho ústrednej rade zasadalo po päť funkcionárov z každého spolku .
Už od prvých dní po vojne sa však nad osudom KSTL začalo zmrákať. 15. 5. 1945 vydala Čsl. obec sokolská vyhlásenie k zjednoteniu telovýchovy v štáte. 31. 3. 1948 sa toto zjednotenie vstupom do Sokola uskutočnilo. KSTL sa tomuto zjednoteniu bránil, poukazujúc na fakt, že on už v sebe zjednotil viaceré aktivity, a že plní aj hospodárske úlohy mimo rámca telovýchovy. 26.apríla 1946 vydal Pamätný spis, ktorý adresoval prezidentovi, predsedníctvam vlády, Sboru povereníkov a SNR, ministrom a povereníkom, poslancom Národného zhromaždenia, poslancom SNR, Ústredného akčného výboru v Prahe, ÚAV v Bratislave, hospodárskemu sekretariátu KSČ v Bratislave a krajským národným výborom. Namietal v ňom proti prijatiu pripravovaného zákona, ktorým by sa mal KSTL po vzore českých zemí začlenil do zjednotenej telovýchovy. Ani tento 9-stránkový argumentačný dokument ÚV KSTL a siedmich zborov KSTL nepomohol. 14. júla 1949 bol prijatý zákon č.187 o štátnej starostlivosti o TV a šport. Týmto zákonom sa zriadil Slovenský výbor pre TV a šport. Povolená bola len Čsl. obec sokolská ako jednotná /presnejšie jediná/ organizácia. Majetok /práva a záväzky/ k 31. 3. 1948 organizácií zaniknutých v dôsledku zjednotenia prešiel do ČOS. O tom, ktorý majetok prešiel, mal podľa zákona rozhodnúť KNV. Dokumenty svedčia, že sa tak v praxi viackrát neudialo. Uznesením predsedníctva KSTL z 28. 3. 1949 bola celá vydavateľská činnosť KSTL zverená spoločnosti Slovtour s účasťou KSTL vo výške O,4 mil. Kčs. Valné zhromaždenie, pripravované na dni 11.-12. 6 .1949 bolo na žiadosť vyšších miest dva dni pred konaním odložené na neurčito / príloha zápisnice Predsedníctva KSTL z 9. 6. 1949 /. Valné zhromaždenie KSTL bolo zvolané na nedeľu 25. 9. 1949 do Bratislavy. ÚV JTO Sokol si vyhradil právo schváliť text pozvánky a dostať zoznam delegátov, ale aj rozhodnúť po rokovaní o tom, ktorý odbor do ktorej jednoty bude začlenený. Pod politickým tlakom udalostí predsedníctvo KSTL v zápise z rokovania 10.9.1949 uviedlo, že plne rešpektuje rozhodnutie ÚAV NF/ zo 6. 8. 1949 o otázkach splynutia KSTL s JTO Sokol na Slovensku/, ktoré považuje " za jedine možné a správne". Niektorí činovníci KSTL sa pod rôznymi zámienkami usilovali dostať viaceré objekty KSTL mimo jeho rámec a tým aj rámec Sokola, o čom svedčí obežník KSTL č.15 z 15. 9. 1949. O KSTL však už bolo rozhodnuté kdesi inde, i keď oficiálnu bodku za jeho činnosťou dalo až jubilejné X. valné zhromaždenie KSTL v dňoch 24.-25. 9. 1949 v Bratislave. Nenávratne bol zničený i archív a knižnica KSTL s 3.000 zväzkami. Ostali len čiastkové fondy, napr. 442 položiek v Ústrednom štátnom archíve o odbore KSTL v Bratislave /MAT 20/36, karton 123/1, polic. riad. /.