História - Klub slovenských turistov

História

Klub slovenských turistov

Klub slovenských turistov (KST) vznikol v roku 1990 a nadviazal na činnosť turistických organizácií založených v predchádzajúcich obdobiach. Má viac ako 22 000 členov, ktorí sú združení v 300 miestnych odboroch a kluboch KST. KST je jednou z najväčších občianskych organizácií v oblasti športu, turistiky a voľného času. Kontakt základných zložiek s ústredím sa rieši prostredníctvom regiónov KST, ktorých je v súčasnosti 36, ktoré majú veľký význam aj ako centrá v turistických oblastiach. Vyvíja pestrú a bohatú činnosť v rôznych druhoch turistiky - pešej, lyžiarskej, vodnej, vysokohorskej, cyklo, jazdeckej, mládeže, v táborení a ochrane prírody.

Pomáha nielen svojim členom. Stovkami podujatí ponúka program všetkému obyvateľstvu (deťom, mládeži a dospelým). Verejnoprospešnou aktivitou, napríklad značením turistických trás prispieva k vytváraniu podmienok na rozvoj turistiky, športu, cestovného ruchu, kultúry i ochrane prírody. Vydáva obrázkový časopis Krásy Slovenska, ktorý začal vychádzať v roku 1921.

KST je členom Európskej federácie pešej turistiky (EWV), Medzinárodnej federácie ľudového športu (IVV). Má dohody o spolupráci s turistickými organizáciami v Českej republike - KČT, v Poľskej republike - PTTK a v Maďarskej republike - MTSz.

Klub slovenských turistov a lyžiarov

Udalosti po mníchovskom diktáte a vnútropolitická situácia v ČSR na jeseň 1938 mali vplyv aj na život turistickej organizácie. Na základe Žilinskej dohody zo 6. 10. 1938 bola menovaná slovenská autonómna vláda, ktorá sa

usilovala autoritatívne monopolizovať nielen politické, ale aj telovýchovné dianie.

Viaceré spolky zanikli, iné sa zlúčili a pripravili na samostatné pôsobenie v rámci Slovenska. V tejto situácii sa v dňoch 5.-6. 11. 1938 v L. Sv. Mikuláši stretli zástupcovia slovenských žúp KČST, Sväzu lyžiarov RČS, spolku horolezcov JAMES a záchrannej služby. Na tomto zhromaždení schválili vznik prípraveného výboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov / KSTL / s ústredím v L. Sv. Mikuláši, kde mal KČST vlastný turistický dom. Zhromaždenie o.i. poverilo prípravný výbor na čele s predsedom JUDr. Andrejom Pitoňákom, advokátom z Kežmarku, aby v zmysle vládneho nariadenia z 28. 10. 1938 prevzalo majetok ústredia KČST a Sväzu lyžiarov RČS na území Slovenska.

Delegácia ústredia KČST, predseda ÚV KČST JUDr. Pavel Pásek a jednateľ František Buger, potvrdila na rokovaní, že ústredie KČST už pred vydaním vládneho nariadenia, ktorým sa upravili majetkové pomery na Slovensku sa uznieslo, že všetok majetok, ktorý doteraz malo, alebo spravovalo na Slovensku, odovzdáva tvoriacemu sa slovenskému spolku / Vysoké Tatry, r. VIII, č. 21/1938, s. 2 a č. 22 / 1938, s. 1/. Išlo napr. o Holubyho chatu, Štefánikovu chatu na Ďumbieri, chatu pod Chabencom, Chatu na Veľkom Boku, ubytovňu pri žel. stanici v L. Sv. Mikuláši, chatu Kamzík vo V. Tatrách, starú chatu na Kláštorisku, dom v Jasove, chatu v Zadielskej doline, chatu pri Domici, Chatu pod Rysmi a viaceré ďalšie centrálne budované alebo prenajaté objekty.

Jednomyseľné vyhlásenie ÚV KČST zo stredy 12. 10. 1938 o dobrovoľnom odovzdaní majetku KČST na Slovensku novej organizácii vychádzalo z jeho spontánnej podpory osamostatnenia slovenskej turistiky, pričom sa predpokladalo vzájomné poskytovanie turistických výhod / Vysoké Tatry, r. IX, č. 1/1939, s. 1/. Účastníci zhromaždenia sa vyslovili za spoluprácu s predpokladaným novým spolkom Klub českých turistu a lyžařu a prejavili záujem o utvorenie spoločného Sväzu turistov a lyžiarov Republiky Česko-Slovenskej. Telovýchovné organizácie na Slovensku boli rozpustené nariadením č. 70 z 5. 12. 1938. Svoj majetok museli odovzdať.

Čítať celý článok...

Klub československých turistov

    Do roku 1918 nebolo možné na území Slovenska založiť samostatný slovenský turistický spolok, napriek tomu sa ale organizovaná turistika úspešne rozvíjala vo viacerých regiónoch krajiny. J. Terezčák zrekapituloval vznik jednotlivých sekcií Uhorského karpatského spolku na dnešnom území Slovenska, na ktorých činnosť sa mohlo nadviazať po roku 1918:
21. 5. 1881 Gemerská sekcia so sídlom v Rožňave
14. 8. 1881 Východokarpatská sekcia v Novom Meste pod Šiatrom
26. 2. 1882 Novoveská sekcia so sídlom v Spišskej Novej Vsi
12. 5. 1882 Sitnianska sekcia v Banskej Štiavnici
29. 4. 1884 Liptovská sekcia v Liptovskom Sv. Mikuláši
14. 2. 1886 Tatranská sekcia so sídlom v Kežmarku
23. 5. 1886 Magurská sekcia so sídlom v Spišskej Starej Vsi
26. 5. 1889 Zvolenská sekcia so sídlom v Banskej Bystrici
14. 2. 1889 Hnilecká sekcia so sídlom v Gelnici
jún 1896 Levočská sekcia so sídlom v Levoči
15. 10. 1905 Prešovská sekcia so sídlom v Prešove
3. 12. 1912 Košická sekcia so sídlom v Košiciach
l2. 12. 1913 Lyžiarska sekcia v Spišskej Novej Vsi
21. 6. 1914 Sekcia Branisko so sídlom v Spišskom Podhradí
25. 11. 1917 Fatranská sekcia so sídlom vo Vrútkach
23. 3. 1918 Hornotrenčianska sekcia so sídlom v Žiline
24. 4. 1918 Podtatranská sekcia so sídlom v Poprade
      Ovplyvnený vyhlásením česko-slovenského štátu 28. 10. 1918 prijal Ústredný výbor Klubu českých turistů dňa 13. 11. 1918 na svojom zasadnutí za účasti 12 členov rozhodnutie o celoštátnej organizácii: " Projeven souhlas s titulním obrazem příštího ročníku časopisu /Bratislavský hrad v Časopise turistů - pozn. L.K./ a usneseno, aby za předpokladu svolení příští valné hromady užívalo se nadále nového titulu spolkového - Klub česko--slovenských turistů". /Časopis turistů, č. 1/1919, r. XXXI, s.56-57 /. Cesta nového spolku /vtedy ešte so spojovníkom v názve, v duchu logiky i Česko-Slovenskej Dohody z Pittsburghu/ k celoštátnosti však nebola okamžitá.
      V roku 1918 mal KČT vo svojich 53 odboroch takmer 5 000 členov. Prvý slovenský odbor KČST vznikol až 22. 8 .1919 v Bratislave /zo skupiny Tatranského spolku turistického/ a ďalší v Poprade 28. 2. 1920. Dňa 28. 3.1920 sa valné zhromaždenie Tatranského spolku turistického v L Sv. Mikuláši rozhodlo na návrh z Prahy pre zlúčenie s KČST /najmä z dôvodu nedostatku či- novníkov TST/, čo sa udialo na valnom zhromaždení KČST v Prahe 8. 5. 1920. Vzápätí do KČST vstúpila skupina TST z L. Sv. Mikuláša so svojimi 104 členmi a pridali sa aj ďalšie skupiny TST. Ešte v tom istom roku vznikli odbory KČST v Nitre, Kremnici, Levoči, Štubnianskych Tepliciach, Dolnom Kubíne, Žiline a Košiciach. Odbor KČST v Banskej Bystrici bol založený 26.augusta 1920. Stanovy odboru KČST v Banskej Bystrici podpísané predsedom a konateľom Odboru 10.10.1920 a schválené Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska 22.10.1920. Vo výročnej správe KČST za rok 1920 mohlo sa skonštatovať: " V roce 1920 stal se Klub československých turistu se všemi svými odbory v plném smyslu slova representantem čsl. turistiky, neboť získal do své organizace TST v Liptovském Svatém Mikuláši s jeho skupinami..." V roku 1921 pribudlo ďalších 9 OKČST na Slovensku, čím sa ich celkový počet zvýšil na 19, iste aj pod vplyvom výzvy Miloša Janošku vo svojom novozaloženom časopise Krásy Slovenska. Aktivitou slovenskej komisie KČST pod vedením poľného kuráta Antona Straku z Košíc pokračovalo systematické vytváranie podmie- nok na rozvoj turistiky na Slovensku. Vzniklo i Družstvo Demänovských jaskýň, v ktorom mal KČST majetkový podiel.
      V tomto období začali turistiku intenzívnejšie ovplyvňovať nové hnutia pobytu v prírode, na jmä woodcraft, skauting a tramping. Táto skutočnosť si zasluhuje širšiu zmienku, už i preto,že tento vzťah platil aj obrátene: rozvoj turistiky v istom zmysle pomohol rozširovaniu a udržova niu ďalších činností v prírode, čo platilo a platí prakticky podnes. Treba však pritom vnímať fakt, že v rokoch 1949 - 89 / s výnimkou rokov 1968-69 / sa u nás pozitíva woodcraftu,
skautingu i trampingu nesmeli propagovať , obísť sa to dalo len občas, čiastočne a ľsťou, vždy len v spomienke na pokusy ľavicových politických prúdov o vplyv na tieto hnutia.       Woodcraft, teda hnutie lesnej múdrosti, založil v roku 1902 skvelý spisovateľ, prírodove- dec a maliar E. T. Seton. Ústrednou myšlienkou hnutia bolo využiť hru na Indiánov pri výchove detí a mládeže. Celý tento výchovný systém využíval formy hier a rekreácie, v ktorých mali svoje miesto také princípy, ako život v tábore, samospráva, sebavýchova, čaro táborového ohňa, rozvoj povahy a zdatnosti, udeľovanie pôct v nesúťažnej atmosfére za osobné výkony, malebnosť a ideálne vzory. Symbolika hnutia /kruh s rohmi/ sa opierala o ideály krásy, pravdy, sily a lásky, ktoré ústili do l2 zákonov , rozvíjajúcich ušľachtilé vlastnosti. Hnutie, čerpajúce aj z najlepších myšlienok, ktoré vyslovili americkí filozofi Ralph Waldo Emerson a Henry David Thoreau, nesporne prinieslo nové, pozoruhodné postupy. Rozšírilo sa do celého sveta, postup ne však strácalo na príťažlivosti u členov, ale i štátnych štruktúr. Organizácie woodcraftu sa tak v celom svete i u nás dostali na okraj hnutí pobytu v prírode. Na príčine bola orientácia len na úzku časť činností, a teda aj výchovných cieľov, foriem i metôd. Na Slovensku patrili k popredných činovníkom woodcraftu MUDr. Viliam Valovič a RNDr. Juraj Pacl. V súčasnosti v SR vyvíja činnosť Liga lesnej múdrosti so sídlom v Bratislave.

Čítať celý článok...