Prvá zastávka - mesto Štúrovo, mesto ležiace na ľavom brehu Dunaja a je najjužnejším mestom na Slovensku. Z brehu Dunaja sme „zírali“ na úchvatnú Baziliku v Ostrihome. Ešte z čias Tureckej okupácie tu v meste vznikol jarmok Šimona- Júdu, ktorý sa tu usporiada vždy v októbri, a už po 454 krát sa tu stretnú predavači, muzikanti, umelci, a všetci ľudia dobrej vôle a oslavujú tri dni a tri noci.

Cez Most Márie Valérie sme sa dostali do mesta Ostrihom. A už sme boli v Maďarsku. Smerovali sme na námestie Szent István tér I. ku hradu, ktorý bol významným hradom už počas existencie Veľkej Moravy, kde stojí niekdajší kráľovský palác s hradným múzeom. V 11.storoči bolo mesto prvou kráľovskou rezidenciou a cirkevným strediskom štátu. Dnes je sídlom ostrihomského biskupa, hlavy maďarskej katolíckej cirkvi. V paláci na hradnom návrší sa narodil Vajk, neskorší kráľ Štefan I. , prvý kresťanský kráľ Maďarska. V roku 1000 bol korunovaný za kráľa čo nám pripomína obrovská veľká socha za bazilikou. Po drevených schodoch sme sa dostali až ku hradnému múzeu pristavili sme sa pri výstave zvonov, navštívili hradné múzeum a už sme stáli pred kolosálnou  Ostrihomskou Bazilikou. Hneď nás zlákala vyhliadka z kupoly Baziliky , preto sme sa vyštverali po točitých schodoch odkiaľ sme videli mesto Ostrihom aj Štúrovo ako na dlani. V pozadí sme obdivovali Kováčovské vrchy a vrch Burda 395m. n. m.

 

Bazilika bola vybudovaná v rokoch 1822-1856 a vysvietená 31. augusta 1856. Je dlhá 118 metrov, široká 40 metrov  a vnútorná výška kupoly je 71,6 metrov. Hrúbka stien niekde dosahuje až 16 metrov. V Bazilike je najcennejšia renesančná kaplnka z červeného mramoru, aj hlavný oltár vyhotovený s kararského mramoru a obrovský oltárny obraz, ktorý namaľoval Grigoletti. Je kópiou tizianovej benátskej Assunti, a je najväčším oltárnym obrazom vo svete, namaľovaným na plátno. Pod hlavnou loďou v krypte odpočívajú ostrihomskí arcibiskupi a v arcibiskupskej klenotnici sú uložené vzácne cirkevné klenoty a biskupské rúcha z 15.-19. storočia.

 Aj my sme sa na vlastné oči presvedčili že kaplnka je jednou z najkrajších a najstarších pamiatok renesancie mimo Itálie.

„Šéfka“ sa dala prehovoriť a pred Bazilikou sme nastúpili do turistického vláčika, ktorý nás povozil celým mestom a vôbec nám pritom nevadilo že nás natriasa tak, až nám zuby drkotali.

Po namáhavom spoznávaní histórie sme si  ubolenými nohami zaplávali  na Vadaš termálnom kúpalisku. Do chuti vyšantili a škoda len, že bazén s umelým vlnobitím jediným na Slovensku už nebol v prevádzke, veď už je po sezóne. „Nalodili“ sme sa do nášho mikrobusu ku šoférovi Miťkovi Vargovi- smer Bratislava Zlaté piesky. Práve tu sme sa totiž mali v „útulných chatkách“ uložiť na zaslúžený spánok. No deň ešte nekončil, veď sme ešte ako tak vládali a preto nás čakala vysvietená nočná Bratislava.
   

Bratislava - korunovačné mesto uhorských kráľov, sídlo kráľa , arcibiskupa. Hlavné mesto Uhorska od roku 1536, kedy o tom rozhodol uhorský snem, mesto v samotnom srdci Európy, strediskom mnohých kultúr a národov. Stojí na základoch keltského osídlenia rovnako ako Viedeň, Budapešť či Paríž. Stojac na Novom moste nad Dunajom- ocenenom ako stavba 20. storočia, kde na vrchole jediného pylónu sa nachádza reštaurácia - nám tak trochu pripomínala UFO - sme obdivovali výhľad na vysvietený Most Apollo, zakotvené výletné lode a aj na Dóm sv. Martina, či na bratislavský hrad, ktorý v roku 1811 zhorel a ostali po ňom len ruiny. Obnovy sa dostal až po 2 sv. vojne. Pri Dóme sv. Martina sme sa dozvedeli, že tu od roku 1563-1830 bolo korunovaných 11 kráľov a kráľovien. Na najvyššej kostolnej veži v  85 metrov vysokej, je na hrote pozlátená 300 kg vážiaca koruna, spočívajúca na štvorcovej poduške. Pod Michalskou vežou- jedinou zachovanou bránou stredovekého mestského opevnenia sme si všimli aj tzv. nultí kilometer s označením vzdialenosti 29 svetových metropol vzdialených od Bratislavy. Mesto večer ožívalo, v malých uličkách a kaviarničkách si ľudia posedávali, ale na Hlavnom námestí bolo veselo. Sadli sme si na lavičku a za počúvali sme sa aj my do koncertu. Pohľadom sme spočinuli na veľkej Renesančnej Rolandovej fontáne, ktorú dal postaviť na Hlavnom námestí cisár Maximilián II. , V strede mohutnej kruhovej nádrži s priemerom 9 metrov stojí 10,5 metrov vysoký stĺp a na ňom socha rytiera v brnení- Rolanda, ochrancu mestských práv. Je to najstaršia fontána v meste. Boli sme si pozrieť aj ďalšiu prekrásnu fontánu ktorá stojí pred Slovenským Národným divadlom - Ganymedovú fontánu. Blízko stojí aj Reduta, ktorá je dnes sídlom Slovenskej filharmónie.
   

Nohy nám oťažievali, spánok sa nám vkrádal do očí a tak sme sa „presunuli“ do našich chatiek, veď v sobotu nás čakal ďalší deň s bohatým programom vo Viedni.

 
Viedeň - ďalšie mesto kráľov a kráľovien. I keď za jeden deň síce toho veľa nestihneme nemohli sme si nechať ujsť v tomto majestátnom meste aspoň niekoľko najznámejších pamätihodností. Dopoludnia to bol zámok Schönbrunn- s parkom a ZOO - pamiatka UNESCO - rezidencia a letné sídlo cisárskej rodiny Františka Jozefa I. a manželky Alžbety. V tomto imperiálnom zámockom zariadení s obrovskou záhradou sme sa „rozbehli“ najprv do vzorovej zoologickej  najstaršej na svete, založenej v roku 1752, kde ma domov asi 750 domácich a divokých zvierat. V tropickej hale nám nad hlavou poletovali netopiere, voda vodopádov padala do jazierok plné rýb. V záhradnom parku sme si hlavy vytáčali dovysoka keď sme obdivovali zastrihane stromy, okrasné kry a kvetinové záhony. Na vrcholu kopca stál Gloriet, kde je teraz kaviareň, v záhradách stál aj impozantný skleník s ocele a skla Palmenhaus. Bludisko a labyrint sme vynechali lebo „šéfka“ by nás potom už nenašla. Zaujímal nás aj samotný zámok preto sme si s obdivom „obkukávali“ súkromné apartmány cisárov, Veľký sál 40metrov dlhý a 10 metrov široký, ako aj zrkadlový sál. Telefónny sprievodca nás povodil po 25 izbách a apartmánoch.

 Popoludní sme sa presunuli do Starého mesta a začali sme prehliadku centra: Námestie sv. Štefana, Dóm sv. Štefana- najúchvatnejšia gotická pamiatka Rakúska, 137 metrov vysokou vežou, Námestie sv. Michala s kostolom a Hofburg- rezidencia habsburského cisára, ktorá zaberá veľkú časť viedenského centra. Prechádzali sme úzkymi uličkami popri živých sochách rôznych atrakciách s množstvom turistov. Fotili sme sa na každom kroku, aj pri polkruhovom krídle Neue Burg s kolonádou, pri Stallburgu- renesančnej budovy ktorá je tiež časťou Hofburgu. Medzi Kunsthistorisches múzeume  a Naturhistorisches múzeume sa skvie Pomník Márie Terézie na ktorom cisárovná sedí medzi ministrami a radcami, ale aj skladateľmi a ja tam aj Mozart. Už sa schyľovalo  k večeru, ale nás ešte zlákal barokový palác Belveder. Už sme si len stihli pozrieť že sú to dva paláce, Horný kde sídli Rakúska národná galéria a v Dolnom je stredoveká zbierka, dal ich vybudovať habsburský vojvoda princ Evžen Savojský . Aj tu palác obklopovali nádherné záhrady vo francúzskom štýle. S nočnou Viedňou sme sa lúčili pri Pomníku Oslobodenia na námestí Schwarzenbergplatz. Pred pomníkom stojí nádherná fontána ktorej voda mení farbu a rozlúčkový pohľad na Viedeň nám dotvárala aj vysvietená kupola Karlskirche.

 Ostávalo nám len jedno mesto, ktoré sme na našom putovaní popri Dunaji navštívili- Budapešť. Poznávanie mesta sme začali pri Széchenyiho kúpeľoch, prešli sme okolo zábavného parku (Vidámpark) , ZOO, Veľkého cirkusu, ku Námestiu hrdinov ( Hősök tere). Nastúpili sme na staré metro M1 na Andrássyho ulici. Už pri Dunaji sme sa kochali s nádherným výhľadom na Budatínsky kráľovský hrad, biely Alžbetin most a zamierili sme na slávny reťazový- Széchenyiho most (Lánc híd). Strážia ho na začiatku aj na konci obrovské levy. Na kráľovský hrad sme sa nedostali železničkou Sikló ale pešo, popri hradbách a z nich sme dovideli až na Gellért a Citadellu. Pri Máťašovej studni (Mátyás kút) sme si vypočuli príbeh o kráľovi Matejovi, ktorý sa na love zaľúbil do chudobnej dievčiny. Na Námestí sv. trojice stojí Chrám sv. Mateja(Mátyás templom)- neogotický katolický kostol a pred ním socha kráľa Mateja na koni. Z Rybárskej bašty (Halász bástya) sme mali nádherný výhľad na Parlament i  rovinatú Pešť. Kráľovský hrad a Rybárska bašta sú považované za svetové dedičstvo. Z hradu sme schádzali severnou Viedenskou bránou. Margitin ostrov, Margitin most, Parlament a prechádzka popri Dunaji a opäť malé útulné staničky metra M1, ktoré nás doviezlo až ku kúpeľom. Takže sme sa poprechádzali aj napozerali do sýtosti, a je pravda, že všetko sa  ani stihnúť za tri dni ani nedá, ale aspoň trošku, počas týchto dni, na nás dýchala a dotýkala sa nás z týchto kráľovských miest história a každý z nás v kútiku svojej duše sa sem ešte túži vrátiť.

 

 

        

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tomíci z TOM Brontosaurus Trebišov