Piateho decembra 2001 oceňovali dobrovoľníkov ocenením „Srdce na dlani 2001“, ktoré sa udeľuje každoročne z iniciatívy Dobrovoľníckeho centra Slovenskej akademickej informačnej agentúry – Servisného strediska pre tretí sektor  pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky.

V medzinárodnom roku dobrovoľníkov  sa dočkali tohto ocenenia aj značkári Klubu značkárov Slovenska – KST. Sedemčlenná komisia, zložená z významných osobností spoločenského a verejného života a  zástupcov mimovládnych organizácií pôsobiacich na území Slovenskej republiky, vybrala z viac ako 40 nominácií v kategórii dobrovoľná práca šiestich laureátov, medzi nimi aj značkárov.

Slávnostný ceremoniál odovzdávania ocenení sa uskutočnil v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave, za prítomnosti početných hostí.  Z úst moderátorky zaznievali slová o neuveriteľných príbehoch a obetavých činoch ocenených na prospech zdravotne a telesne postihnutých, chorých, starých a sociálne odkázaných ľudí, na prospech odkázaných detí, na prospech iných, vykonávaných z vlastnej vôle bez nároku na finančnú odmenu.

Viac ako dvestočlenný kolektív aktívnych značkárov bol ocenený za starostlivosť o sieť turistických značkovaných chodníkov na Slovensku v celkovej dĺžke 13 000 km, za tisícky nežistne odpracovaných hodín na prospech širokej turistickej verejnosti, za sprístupnenie tých najkrajších a najzaujimavejších kútov našej vlasti.

Slovenský a český spôsob značkovania turistických chodníkov patrí po metodickej aj po organizačnej stránke k popredným systémom turistického značkovania v Európe. Mnohé štáty sa nemôžu pochváliť tak vyspelým systémom značkovania turistických chodníkov napriek tomu, že majú turistický ruch na oveľa vyššej úrovni. Značkovanie má na území Slovenska už viac ako stodvadsaťročnú tradíciu. Prvý turistický chodník bol vyznačkovaný pri bani Gedeon v Piargu (dnešné Štiavnické Bane) v roku 1874.

Desiatky značkárov značkujú turistické chodníky, neľutujúc čas a námahu, už viac ako 30 až 40 rokov, pritom viacerí z nich stihnú ešte organizovať turistický život vo svojom okolí, spracúvajú podklady pre vydávané turistické mapy, sú spoluautormi turistických publikácií, zabezpečujú pre značkované turistické trasy potrebné informačné prvky – smerovky a tabuľky miestneho názvu, zabezpečujú schodnosť turistických chodníkov.....

In memoriam boli ocenení aj dlhoroční značkári Ján Bojmír, Ján Benko, Kamil Linhart, Štefan Petrovič, Pavel Pohanka, Jurko Szomolanyi a Viliam Zahatňanský, ktorí sa za svojho života veľmi zaslúžili o rozvoj značkovania na regionálnej, alebo na celoslovenskej úrovni.

Diplom a plaketu „Srdce na dlani“ prevzali v mene všetkých ocenených značkárov traja zástupcovia, Janko Brudňak z východného Slovenska, Janko Škrovina zo stredného a Milan Ružek zo západného Slovenska. Ako to spomenul Janko Brudňak vo svojom poďakovaní za udelené ocenenie, odmenou značkára je ďakovný zápis vo vrcholovej knihe, alebo prosté ďakujem od turistu, ktorý bezpečne a spoľahlivo dosiahol svoj cieľ. Je potešujúce, že prvý raz sa k tomu pridružilo aj najvyššie uznanie verejnosti a celej spoločnosti. Výnimočná a vysoko prospešná činnosť značkárov, ktorí svojou obetavou prácou vytvárajú podmienky pre zmysluplné napĺňanie voľného času dospelých aj mládeže aktívnym pohybom v prírode, bola odmená ocenením „Srdce na dlani“.

Od značkára – dobrovoľníka sa vyžaduje v prvom rade znalosť a dôsledné uplatňovanie mnohých metodických pravidiel určujúcich spôsob umiestňovania značiek a informačných prvkov v teréne. Dodržiavanie týchto pravidiel vytvára predpoklady bezpečného a spoľahlivého pohybu turistov po značkovaných chodníkoch nielen pri ideálnom slnečnom počasí, ale najmä pri sťažených poveternostných podmienkach, ako je dážď, búrka, hmla alebo pološero. Značkári musia pri značkovaní chodníkov myslieť aj na telesne či zdravotne postihnutých turistov, na možnú telesnú vyčerpanosť alebo na úraz turistu.

Značkár musí byť schopný pracovať s mapou, ovládať topografiu, aby vždy  vedel  bezpečne určiť svoju polohu v prírode, aby dokázal zakresľovať priebeh značkovaných chodníkov do topografických máp pre značkársku evidenciu, aj pre potreby vydavateľov turistických máp. Moderný značkár už musí ovládať aj základy satelitnej navigácie, ktorá pohyb v teréne neobyčajne zľahčuje a objektivizuje zákresy značkovaných chodníkov.

Zručnosť značkára, jeho zmysel pre presnosť a cit pre krásu sa odzrkadľujú na  vzhľade značiek. Na hladkých povrchoch niekedy ručne maľovanú značku neodlíšime od značky namaľovanej cez šablónu.

Primeraná fyzická kondícia značkára je samozrejmosťou. Veď tam, kde sa už vozidlo s nákladom smerovníkov a ďalšieho materiálu potrebného na ich zabetónovanie nemôže, tam nastupuje značkár – nosič.

Značkári, tak ako desiatky ďalších dobrovoľníkov, vykonávajú svoju namáhavú a zodpovednú prácu na prospech svojich spoluobčanov – turistov, aj náhodných návštevníkov prírody, bez nároku na finančnú odmenu a tým potvrdzujú, že v dnešnej rozháranej spoločnosti ešte existujú morálne a humánne hodnoty.

 

  

 

Pozn.: 

Skupinová fotografia: Laureáti ocenenia „Srdce na dlani 2001“ (prvý z ľava Ján Škrovina, tretí z ľava Milan Ružek, štvrtý z ľava Ján Brudňak)